Vitajte vo WordPress. Toto je váš prvý článok. Upravte ho alebo zmažte a začnite písať!

Pečeň – patrí medzi najväčšie orgány ľudského tela. Váži 1200-1800 g. Má približne oválne-klinovitý tvar. Predstavuje 1/50 celkovej telesnej hmotnosti u dospelého človeka, je relatívne väčšia v detstve, keď tvorí 1/18 pôrodnej hmotnosti. Pečeň je uložená pod bránicovou klenbou vpravo (pod pravým rebrovým oblúkom). 

Na povrchu je pečeň pokrytá jemným väzivovým puzdrom (Glissonovo puzdro), ktoré obsahuje nervové zakončenia. Napínanie tohto puzdra, ktoré môže vzniknúť pri zväčšení pečene (napr. pri hepatitíde – zápale pečene), vyvoláva tlak až bolesť v pravom podrebrí. Samotné tkanivo pečene nebolí.

Fyziologicky je pečeň hladká, tmavočervenej farby, pružná, uložená v Glissonovom puzdre. Rozpoznávame 2 laloky (pravý je 6x väčší ako ľavý lalok), 4 sektory a 8 segmentov. 

Obrázok 1 Základné anatomické zobrazenie pečene

Rôzne ochorenia pečene môžu zapríčiniť jej zväčšenie (napr. steatóza, hepatitída, primárny nádor pečene), ale zväčšená pečeň môže byť dôsledkom aj iných chorôb (napr. rozličné malígne choroby s metastázami do pečene, venostatická pečeň pri pravostrannom srdcovom zlyhaní, hematologické malignity). Okrem zväčšenia môže nastať aj zmenšenie pečene, čo je typické napr. pre cirhózu (atrofická cirhóza pečene).

Funkcie pečene sú mnohoraké. Často sa prirovnáva k veľkej chemickej továrni, v ktorej nepretržito prebiehajú stovky životne dôležitých reakcií, ktoré na seba nadväzujú. Je to orgán, ktorý je nepostrádateľný pre život človeka. Pre zjednodušenie uvedieme tie najdôležitejšie funkcie:

  1. Tvorba žlče – pečeň produkuje denne asi 600 ml žlče. Žlč obsahuje predovšetkým žlčové farbivá a žlčové kyseliny. Žlčové kyseliny sú nevyhnutné pre vstrebávanie tukov (aj vitamínov rozpustných v tukoch). Bez nich sa tuk nevstrebáva.
  2. Pečeň má významnú detoxikačnú funkciu. Toxické látky, ktoré buď vnikajú do organizmu, alebo sa dostávajú do potravy (alkohol, jedy, lieky), sa môžu konjugovať s kyselinou sírovou alebo glukorónovou, a tak strácajú svoju toxicitu. Táto schopnosť pečene má však svoje obmedzenia.
  3. Tvorba tepla. Krv, ktorá vyteká z pečene, má najvyššiu teplotu akú môžeme za fyziologických okolností v tele namerať (39°C). Pečeň tvorí tzv. tepelné jadro organizmu.
  4. Rezervoár látok. Skladujú sa tu: živočíšny škrob (glykogén), železo a rad vitamínov najmä zo skupiny B. Pečeň predstavuje aj určitý rezervoár krvi, takže napríklad pri krvácaní sa môže z pečene uvoľňovať určitý objem krvi do cirkulácie.
  5. Tvorba močoviny – rozhodujúci proces konečného metabolizmu bielkovín v organizme.
  6. Glukostatická funkcia – pečeň sa vo významnej miere podieľa na udržiavaní glycidových zásob a glycidového metabolizmu. Pečeň má schopnosť glukoneogenézy, t.j. tvorby glukózy z necukorných substrátov (z niektorých aminokyselín, mastných kyselín alebo kyseliny mliečnej). Pečeň má schopnosť syntetizovať alebo naopak uvoľňovať glykogén (jeho zásoba stačí približne na 18-20 hodín, aby sa pokryla energetická potreba organizmu v pokoji).
  7. Tvorba plazmatických bielkovín (albumíny, alfa- a beta-globulíny, fibrinogén). Denne sa tvorí asi 50 g. Má to rozhodujúci vplyv na tvorbu tkanivového moku a pre transportné funkcie, zrážanlivosť krvi. Nedostatok bielkovín nepriaznivo ovplyvňuje telesný a duševný vývoj, znižuje odolnosť voči infekciám, zhoršuje hojenie rán a vedie k zadržiavaniu tekutiny v tele.
  8. Tvorba dôležitých faktorov pre hemokoaguláciu (zrážanlivosť krvi). Väčšina z týchto faktorov sa syntetizuje v pečeni v prítomnosti vitamínu K, označujeme ich ako vitamín K-dependentné faktory. Pri nedostatku tohto vitamínu (porucha črevnej flóry) môže nastať porucha krvnej zrážanlivosti (krvácanie).
  9. Význam pre erytropoézu. Pečeň hospodári so železom (súčasť hemoglobínu), skladuje niektoré vitamíny skupiny B. V pečeni nastáva odbúravanie hemoglobínu z rozpadnutých erytrocytov na bilirubín (žlčové farbivo).
  10. Pečeň výrazne ovplyvňuje metabolizmus tukov. Prebieha tu prestavba mastných kyselín na spektrum mastných kyselín vlastných ľudskému organizmu. Pečeň tvorí lipoproteíny, ktoré transportujú v plazme neutrálne tuky, ale taktiež aj cholesterol. Vyššia koncentrácia tzv. HDL (high density lipoproteins) znižuje nebezpečenstvo aterosklerózy a infarktu, pretože transportuje cholesterol z tkanív do pečene. Lipoproteíny s nízkou denzitou (LDL) naopak cholesterol ukladajú do cievnej steny a vznik aterosklerózy podporujú.
  11. Regeneračná funkcia. Po parciálnej hepatektómii (po čiastočnom operačnom odstránení časti pečene) sa v priebehu niekoľkých týždňov pečeň kompletne nahradí novým funkčným parenchýmom. K plnohodnotnej regenerácii pečene prispievajú režimové a diétne opatrenia, eliminácia vyvolávajúceho činiteľa a úprava chronickej medikácie. Chronická hepatitída, cirhóza a hepatocelulárny karcinóm sú extrémnou manifestáciou dysfunkcie regenerácie pečene. 

Zdroj: Belovičová M. 2022. Pečeň a výživa. Slovenská spoločnosť praktickej obezitológie: Bardejov 2022, 88 str. . ISBN 978-80-974237-1-1.